čakala som vetchého starčeka, s roztrasenými rukami, ktorý už len ťažko loví v pamäti slová, aby vyjadril aspoň jednoduchú myšlienku. No už vo dverách nás vítal urastený chlapík so širokým úsmevom na perách a šibalskými ohníčkami v očiach. Stretnúc ho na ulici, veru by som mu nehádala 99. Áno aj na ulici ho ešte môžete stretnúť, lebo pravidelnú cestu do kostola si poctivo od-kráča po vlastných, pre istotu berie so sebou aj barličky, ale naozaj len pre istotu :).
Čo už priať človeku, ktorý prežil toľký kusisko života? ZDRAVIE, to určite, veľa zdravia, veď vtedy je človeku najlepšie, či mladému, či starému, ŠŤASTIE ani toho nikdy nie je dosť a LÁSKU svojich najbližších, tú človek v staršom veku potrebuje ako soľ, aby sa necítil opustený a zbytočný. Najmä zdravie, šťastie a lásku sme priali pánovi Bedřichovi k jeho 99. narodeninám.
Nechceli sme zdržiavať a unavovať svojou návštevou, no po gratulácii a prípitku sa rozprúdil živý rozhovor. Pán Bedřich si zaspomínal na svoju milovanú ženu, na spoločných známych, z ktorých sú už mnohí na druhej strane, na roky naplnené prácou, keď často po skončení jednej roboty utekal do druhej, aby si privyrobil. Vymenoval nám všetky svoje vnúčatá a pravnúčatá a usmial sa pri spomienke na ich svadby, ktoré nedávno absolvoval :). Elán s akým nám toto všetko rozprával bol obdivuhodný.
Pán B.Šalplachta patrí k zakladajúcim členom KDDC a my sme radi, že sme sa sním mohli stretnúť a zažiť tieto príjemné chvíle. O rok na stovke to poriadne roztočíme :).