MESIAC ÚCTY

Úcta k starším. Len v októbri  😦  ? Určite nie, no keď na ňu zabúdame počas celého roka, tak dobre padne aj čo i len  v tom októbri.

KDDC v Ružomberku pozýva svojich členov na posedenie  s hudbou, kvietkom a malým občerstvením, pri príležitosti mesiaca „Úcty k starším“. Stretneme  sa 09.10.2014  o 15:00 tradične v Drevokupe.

NA ZAMYSLENIE

Moje drahé deti, moje dieťa….

Keď si jedného dňa všimneš, že som starý

a už asi nebudem taký trpezlivý ako predtým,

maj so mnou trpezlivosť a snaž sa ma pochopiť.

Keď sa zašpiním pri jedle,

keď už sa nebudem vedieť obliecť,

buď trpezlivý.

Spomeň si na ten čas,

keď som ťa ja toto všetko musel naučiť.

A keď pri rozhovore s tebou tisíckrát opakujme to  isté,

neprerušuj ma, ale trpezlivo ma počúvaj.

Veď keď si bol malý,

pred spaním som ti musel rozprávať do nekonečna

stále tú istú rozprávku,

kým si nezaspal.

Nezahanbuj ma, keď sa nechcem sprchovať,

ani mi nenadávaj.

Nezabudni na to, ako som ťa ja musel presviedčať,

keď si bol malý, aby si sa umýval.

Keď zistíš, že celkom nerozumiem novým veciam,

nezahanbuj ma, ale daj mi čas,

aby som to pochopil a nevysmievaj sa mi,

že tomu nerozumiem.

Naučil som ťa toľkým veciam…

Dobre jesť, pekne sa obliekať…zaujať postoj k životu….

Veľa z toho je výsledkom veľkého úsilia a vytrvalosti,

ktorú sme obaja museli vynaložiť.

A keby som niekedy stratil niť nášho rozhovoru,

alebo by som zabudol, o čom sme hovorili,

dopraj mi čas, aby som si spomenul.

A keď to nedokážem, nebuď nervózny.

Určite to nebolo dôležité.

Pre mňa bolo dôležitejšie, byť s tebou

a chcel som len aby si ma počúval.

A keď jedného dňa nebudem chcieť jesť,

nenúť ma.

Viem dobre, kedy to potrebujem a kedy nie.

A keď mi moje unavené nohy už nedovolia kráčať,

podaj mi tvoju priateľskú ruku,

ako som to robieval ja s tebou,

keď si robil prvé kroky.

A keď ti jedného dňa poviem,

že už nechcem žiť,

že už by som najradšej umrel,

neurážaj sa.

Raz pochopíš, že to vôbec nie je  kvôli tebe,

ani kvôli tvojej, či mojej láske.

Snaž sa pochopiť, že v mojom veku sa už ťažko žije

a dni staroby sú trápením.

Jedného dňa pochopíš,

že aj napriek mojim omylom a chybám

som vždy chcel pre teba len to najlepšie

a snažil som sa pripraviť ti cestu,

po ktorej máš kráčať.

Nesmieš byť smutný, znechutený, bezmocný,

keď ma budeš vidieť takého.

Budem rád, keď budeš stáť vedľa mňa.

Snaž sa ma pochopiť a pomôž mi tak,

ako som ja pomáhal tebe,

keď si začínal žiť.

Teraz, deti moje, je rad na vás,

aby ste ma sprevádzali na ťažkej ceste.

Pomôžte mi  prejsť moju cestu až nakoniec s láskou

a predovšetkým s vašou trpezlivosťou.

Ja vám to zaplatím svojím úsmevom a nekonečnou láskou,

ktorou som vás vždy miloval.

Mám vás rád, deti moje.

Váš otec, vaša matka

Advertisement